Lovu zdar: Aj reč poľovníkov má svoje zvyklosti

Reč poľovníkov patrí do poľovníckych tradícií ako jeden z jej pilierov. Ba čo viac, poľovnícka reč, povedané slovami básnika, je prekrásnymi kvetmi na lúke poľovníckych zvykov a jednotlivé slová sú ich nikdy nevädnúcou ozdobou.

Tak ako všetko aj poľovnícka komunikácia sa postupne vyvíjala do súčasnej podoby. Niektoré nevhodné a nesprávne výrazy zanikli a nové zasa naopak vznikli. Niektorý poľovník si na svoj lov zoberie puškohľad a iný to skúsi s „flintou“. Samozrejme, že podobne to platí aj pri rozlíšení krajov, regiónov a úrovne.

Lovu zdar Aj reč poľovníkov má svoje zvyklosti (Foto: unsplash.com)

Česť ovládať „cudzí“ jazyk

Nie každý poľovník, ktorý si dnes na lov v chladnom počasí oblieka vyhrievanú vestu vie, že v minulosti sa pred odchodom na lov nesmel ani umývať. Verilo sa, že lesk umytých očí zver v lese vyplaší. Aj toto je jeden z komunikačných prostriedkov, ktorý v minulosti a možno aj dnes medzi poľovníkmi ešte panuje. Poľovníci sa museli zdraviť „Lovu zdar,“ ak to bolo inak, mal sa vrátiť domov, pretože sa mu nepodarí získať žiadnu trofej.

Samozrejme, že to nebolo verejne známe a len tí „vyvolení“ vedeli o čom je reč. Zvládnutie odbornej poľovníckej komunikácie bolo predovšetkým cťou poľovníka. Kto ju neovládal, musel radšej mlčať, aby neriskoval posmech ostatných.

Určená ako povinnosť

Aj poľovníctvo je krásna tradícia, ktorá má svoj špecifický charakter, preto by sa o zachovanie všetkých zvykov mali postarať nielen jeho zástupcovia, ale aj samotní ľudia, v ktorých okolí určite žijú. Ten je napokon prostriedkom, ako docieliť, aby poľovníci túto krásnu a jedinečnú tradíciu ctili, dodržiavali a používali.

V niektorých krajinách bola dokonca poľovnícka reč aj ustanovená za povinnosť, ako jedna zo starých poľovníckych tradícií a ako odborná terminológia na pomenovanie poľovníckeho náradia a celého tohto odvetvia. Tiež bol vydaný platný poľovnícky poriadok, ktorý ukladal za nutnosť v konkrétnych prípadoch používať len poľovnícku reč.

Text: PR